Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

História obce Horná Ves

     ... je svojím charakterom zástavby hromadnou dedinou ležiacou v blízkosti Oslian. Stará obec, ktorá existovala už v 13. storočí ako párová obec k Oslanom, sa prvýkrát spomína v písomných prameňoch  v roku 1293.

Pri vymedzení oslianskeho chotára sa spomína obec aj druhý raz v roku 1329, ale už pod menom Felfalu. V listine Nitrianskej kapitoly z roku 1352 sa spomína Horná Ves pri metácii Veľkých Uheriec ako kráľovská obec. Okolo roku 1388 obec ako mýtna stanica prislúchala hradu Sivý kameň, ktorý  spravoval v tom čase magister Ladislav Kokoš.  Koncom 14. storočia a začiatkom 15. storočia patrila obec k hrušovskému hradnému panstvu.

Začiatkom 15. storočia na prudkom okraji obce vzniklo opevnené kastelium (fortalicium). V 16. storočí obnovili portalicium vo Jarme neskorogoticko-renesančného kaštieľa, ktorý bol v 17. storočí niekoľkokrát miestom stoličnej kongregácie v čase, keď bol prvým podžupanom Ladislav Hunyady. Zo 16. storočia máme tiež prvé podklady na slovenský názov „HORNYAWES“ alebo „HORNEJSA“. 

Súpis domov z roku 1601 uvádza 38 domov, z ktorých boli spod zdanenia vyňaté 3 šľachtické domy, richtár a pastier dobytka. Neskôr bola obec načas vyňatá zo sivokamenského panstva a patrila Hunyadynovcom, ktorí viedli s Majthényiovcami spory o vlastníctvo zeme v obci. Z roku 1586 sa zachovali niektoré dokumenty o krutom zaobchádzaní Majthényiovcov s poddanými.

Pôda v chotári patrila do druhej triedy (chotár je spolovice hornatý s údoliami), mali dostatok palivového aj úžitkového dreva. Pasienky sú vhodné najmä pre chov oviec a kôz. Pestujú ovocie v sadoch a zeleninu, najmä kapustu na poliach. Zaoberajú sa okrem toho aj zberom lesných plodín a plánok. Aj v remeselnej výrobe bola Horná Ves jedným zo stredísk severozápadného Tekova. Okrem bežných dedinských remesiel ( v roku 1715 bedár, kováč a zámočník) tu bol mlyn, ďalej tu boli súkenníci v značnom počte ( v roku 1736-11, v rokoch 1746-1763 po 13) a pre tento kraj charakteristické sitári (v roku 1715 – prvý v tejto oblasti).

V roku 1726 vykazovali príjem z domácej remeselnej výroby 163 zlatých.

V druhej polovici 19. storočia po zrušení poddanstva si dávni majitelia Majthényiovci (Albert a Rudolf) udržali v obci veľkostatok, ktorý mal 1948 katastrálnych jútár, z čoho bola necelá polovica lesa, štvrtina oráčin, veľké pasienky (pre 509 oviec), lúky a záhrady. Na veľkostatku zamestnávali 30 sluhov. Sedliaci vlastnili 3135 katastrálnych jutár pôdy ( z nej 3075 katastrálnych jutár vo vlastnej réžii), z nej bolo 1144 katastrálnych jutár lesa, 986 k.j. ornej pôdy, 620 k.j. pasienkov a 352 k.j. lúk. V chotári obce bolo 913 ovocných stromov (575 sliviek). Z hospodárskych zvierat chovali 171 ks ražného statku, 12 koní, 105 ošípaných, 160 oviec, 541 ks hydiny a 23 včelstiev.

Podľa sčítania ľudu z roku 1900 bolo z 519 obyvateľov 181 živiteľov, z ktorých 113 sa živilo poľnohospodárstvom, 9 remeslom, 36 bolo nádenníkov a 11 služobníkov. Z remeselníkov pracovali v obci 2 kováči a ševci a po jednom strojníkovi a tkáčovi a 3 ľudia pracovali v mlyne.

Na konci 19. storočia získala v chotári obce Lesný majetok aj známa rodina Thonet, ktorá v blízkosti Uheriec postavila chýrnu továreň na ohýbaný nábytok. Na začiatku storočia tu postavili tehelňu.

Súpisy z rokov 1715 uvádzajú zo 14 rodín 11 slovenských a 3 maďarské, a z roku 1720 všetkých 13 poddaných rodín sú Slováci. Aj ostatné pramene z 18. – 19. storočia charakterizujú obec ako slovenskú.

Počet obyvateľov kolíše: súpis z roku 1828 uvádza 51 domov a 352 obyvateľov. Rok 1842 – 431 obyvateľov, rok 1888 – 56 domov a 401 obyvateľov, rok 1900 vzrast na 519 obyvateľov,  rok 1921 – 113 domov a 667 obyvateľov. Rok 1935 – 131 domov – 694 obyvateľov.

V obci vznikla fara roku 1787 súčasne s postavením kostola sv. Pavla apoštola (vyfarením z Oslian).

Okrem kostola bola v obci kaplnka sv. Vincenta Ferrarskéhoškola, ktorú v roku 1842 navštevovalo 17 žiakov. Farnosť patrila do banskobystrickej diecézy a oslianskeho distriktu. V znaku mala obec strom s pasúcou sa kozou ( rok 1843).

V hospodárskom a sociálnom postavení obyvateľov nenastal očakávaný obrat ani po vytvorení tzv. slovenského štátu. Trval naďalej hlad po pôde, ktorý nemohla uspokojiť ani parcelácia časti židovského majetku Št. Kabeša. Robotníci sa zaznamenávali prevažne ťažbou dreva v lesoch Jozefa Krukla. Pri časovej mzde ich zárobok činil 1,50 – 2 Kčs, pri úkolovej za spravovanie priestorového metra na palivo sa platilo 7 – 8 Kčs. za ťažbu s konským záprahom za 1m3 na vzdialenosť 1 km dostávali Jurami 1,60 – 2 Kčs. Ďalšia možnosť zamestnania sa vytvorila otvorením kameňolomu v roku 1938 na statku Ing. P. Nemca z Oslian, v prenájme Joz. Weinzetella.

V roku 1941 – 46 robotníkov nedostalo výplatu už celých 5 týždňov. Vynútili si ju iba spontánnym vystúpením a opustením kameňolomu. Do práce nastúpili až 8. júla, keď im vyplatili mzdu. Je len prirodzené, že za takýchto pomerov čoraz viac robotníkov pochopilo pravú podstatu vládnuceho režimu.

Už na jeseň 1942 začali sa v horách pri Hornej Vsi budovať zamľanky na úschovu zbraní a streliva. Po vyhlásení SNP v obci prevzal moc revolučný národný výbor na čele so Št. Králom. Na vyznanie RNV nastúpilo do zbrane 25 mužov. Pri prestrelke medzi Nemcami a povstalcami padol za obeť stred obce, ktorú Nemci vypálili. Príchodom rumunskej armády 1. 4. 1945 začala v živote občanov nová, slobodná jar. Tento hrdinský boj pripomína v obci spoločný hrob 5 rumunských vojakov a 7 partizánov.

Do roku 1961 z 229 bytov sa 72 postavilo po oslobodení. Súčasne sa vybudovala aj nová úradovňa MNV a pošty. Myšlienka kolektívneho hospodárenia súťažila roku 1959, utvorilo sa JRD, ktoré  sa 1. 1. 1969 zlúčilo s JRD Oslany pod spoločným názvom JRD Žarnov. Tieto zmeny ovplyvnili presuny aj v štruktúre obyvateľov. Z celkového počtu 1013 v roku 1961 pracovalo v poľnohospodárstve asi 200 a dvojnásobok nachádza prácu v kameňolome a v priemyselnom podniku v Partizánskom a Zemianskych Kostoľanoch.

Obdobie 1. ČSR a Slovenského štátu bolo obdobím rozvoja obce. Bola postavená nová obecná škola a začala sa rozvíjať kultúrna činnosť (ochotnícke divadlo, sláčikový hudobný súbor). Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, muselo však zápasiť s veľkou nezamestnanosťou a ľudia museli chodiť za prácou do cudziny. Ku koncu tohto obdobia našli niektorí prácu v novopostavených závodoch (Baťa, chemička v Novákoch). K prudkému rozvoju obce, odprevádzanému podstatným zvýšením životnej úrovne obyvateľov došlo až po II. svetovej vojne, čo súvisí s rozvojom priemyselnej a poľnohospodárskej výroby v regióne. Ľudia pracovali hlavne v miestom JRD alebo dochádzali za prácou do okolitých závodov  (ZDA, Pórobetón, Elektráreň, CHZWP, uhoľné bane a pod.). Obec sa ďalej rozrastala, takže dnes má zhruba 1 060 obyvateľov a podstatne zmenila svoju tvár. Postavilo sa mnoho rodinných domov, škola, kultúrny som, futbalové ihrisko, strelnica a i. Všestranne sa rozvinula tiež kultúra a záujmová činnosť (Fašiangy spojené s pochovávaním Basy, stavanie Mája – Majáles, Rozlúčka so zimou – Upálenie Moreny, MDD – Prechádzka rozprávkovým lesom,  Mikuláš, Detské prázdninové diskotéky).

V súčasnej dobe prechádza obec zložitým obdobím ekonomickej transformácie. Bol sprivatizovaná sieť obchodov a služieb, vznikajú súkromné prevádzky, pôda a majetok sa dostáva do rúk konkrétnych vlastníkov. To všetko vytvára so budúcna predpoklady pre ďalší rozvoj a skutočnú prosperitu obce.    

V roku 2004 vznikol obecný spravodaj KROK ZA KROKOM, ktorého krstnými rodičmi sa stali známi svetoví operní speváci a naši rodáci Peter a Miroslav Dvorský.  

Obec sa nachádza v rozhraní dvoch krajov: Trenčiansky a Banskobystrický a na rozhraní troch okresov : Prievidza, Partizánske, Žarnovica. Je členom dvoch mikroregiónov: Medzihorie a Buchlov.

Aktívne fungujúce zložky v Hornej Vsi sú: futbalové chlapčenské a mužské družstvo, hasičský oddiel dievčenský a mužský, Jednota dôchodcov, turistický oddiel Tulák, ochotnícka folklórna skupina Klasy a ochotnícka hudobná skupina Kmotríkovci, hokejbalové družstvo.

V obci prevláda rímsko-katolícke náboženstvo.   

Horná Ves je obec s bohatou históriou, tradíciami, svetoznámymi osobnosťami, vhodnou polohou v rámci Trenčianskeho kraja. Krásna príroda v okolí obce poskytuje dobré možnosti pre šport, rekreáciu a oddych. Hory sú pretkané sieťou turistických chodníkov a cyklo trás s možnosťou nádherných výhľadov zo skalných brál.


 
ÚvodÚvodná stránka